SK 100 - 2 mená. Nepriatelia sa spájajú zo strachu, dav dostáva falošnú nádej a elita si v tichosti ponecháva kontrolu nad výsledkom.
Vopred sa ospravedlňujem za dlhší text na profile, potreboval som sa rozpísať, aby som vyjadril všetky myšlienky, ktoré mám k SK 100.
Vstupujem na Svet 100 s plným vedomím, že tento svet nevznikol ako ďalší herný server, ale ako odpoveď systému a komunity na prítomnosť dvoch mien, ktoré dlhodobo definujú pojem elita, pretože ešte pred prvým útokom, ešte pred prvým plánom na mape, sa stal Svet 100 miestom, ktorý má za posledné obdobie historicky najvyšší počet kmeňov a spôsobil návrat starších hráčov, čo nepovažujem za náhodu, ale za prirodzený dôsledok strachu, rešpektu a túžby konečne si niečo dokázať proti niekomu, na koho si inde netrúfli, pričom ja aj Masiv vnímame tento masový nástup ako potvrdenie statusu, nie ako výzvu.
Divoké kmene hrám od svojich dvanástich rokov a celé detstvo aj dospievanie som sa pozeral na hráčov, ktorí ovládali svet, chápali tempo, vedeli čítať mapu aj ľudí a dokázali ovplyvňovať dianie bez toho, aby museli vysvetľovať svoje kroky, a dnes stojím v pozícii, kde nielenže patrím medzi nich, ale reprezentujem novú generáciu elity, ktorá tu ešte nebola, elity, ktorá nehrá na silu, ale na kontrolu, nehrá na počet, ale na presnosť, nehrá na reakcie, ale na príčiny.
Od prvého dňa viem, že vojna sa nevyhráva bojmi, ale tým, že sa boje stanú zbytočnými, a presne v tomto duchu som mesiace pred štartom SK100 budoval taktiku, modeloval rôzne možnosti, analyzoval historické vzorce a nastavoval časovú os udalostí tak, aby každý krok sveta zapadol do scenára, v ktorom je odpor predvídateľný, spojenectvá dočasné a rozpad istý, pretože najvyššie umenie vojny spočíva v tom, že zlomíš vôľu nepriateľa skôr, než pochopí, že už prehral.
Svet bez prémiových bodov je prezentovaný ako dôkaz čistoty a rovnosti, pričom ja ho vnímam rovnako ako hypotetický svet bez peňazí v reálnom živote, kde by sa ľudia tvárili, že všetci štartujú z rovnakej čiary, hoci realita by si okamžite vytvorila novú hierarchiu moci, vplyvu a kontroly, a práve preto je tento svet pre mňa výhodou, pretože odhaľuje kvalitu myslenia bez zástupných výhovoriek a presne ukáže, kto by obstál aj v systéme, kde sa nedá nič kúpiť, len vybojovať rozumom. Mnohí si myslia, že svet bez PB prináša férový boj, nevýhodu pre "sypačov" a nádej, že konečne vyhrajú. Avšak, mýlia sa. Svet bez PB vnímam ako výhodu v tom, že časovú os, ktorú som navrhol v tomto scenári, nenaruší žiadna vedľajšia premenná a všetko bude tak, ako plánujeme.
Ďalším dôkazom toho, ktorý potvrdzuje existenciu elity na SK DK scéne je fakt, že sa protivníci začali správať ako personálna agentúra - naháňajú mená, zháňajú telá, oživujú účty hráčov, ktorí nehrali roky, burcujú ich emóciami, vytvárajú pocit morálneho boja a kolektívnej spravodlivosti, čo je presne ten istý mechanizmus, aký poznáme z politiky, kde bežní ľudia veria, že protestmi, nátlakom a hlasným odporom môžu zmeniť smerovanie systému, zatiaľ čo skutočné rozhodnutia sa robia v uzavretých miestnostiach, mimo davu, mimo hluku, v tichu, kde má moc čas a priestor plánovať.
Na svet 100 nevstupujem ako hráč, ale ako režisér, ktorý pozná záver ešte predtým, než sa začal úvod, a presne viem, v ktorom bode svet exploduje, v ktorom bode sa rozpadnú kmene, v ktorom bode sa z nádeje stane frustrácia a z frustrácie chaos, pretože ľuďom stačí dať pocit, že môžu niečo ovplyvniť, aby robili presne to, čo od nich očakávaš, a to platí v Divokých kmeňoch rovnako ako v politike a v dejinách moci.
Zákulisné taktiky už prebehli, línie sú nastavené, reakcie sú započítané a výsledok existuje ešte skôr, než si väčšina hráčov uvedomí, že sa stali súčasťou cudzieho plánu, a o tomto svete sa nerozhodne cez masové akcie. Skutočným dôkazom moci je to, že svet sa vyhráva mimo aplikáciu a platformu DK.
Tento svet pre mňa nepredstavuje boj o víťazstvo, ale proces, na konci ktorého sa potvrdí kvalita, potvrdí sa, že elita nie je definovaná pravidlami DK, prítomnosťou prémiových bodov ani počtom hráčov, ale schopnosťou riadiť dianie tak, aby sa všetci ostatní pohybovali v priestore, ktorý im bol vopred určený, a keď sa Svet 100 uzavrie, nezmizne ich hnev ani závisť, no zmizne posledná výhovorka, ktorú mali vždy pripravenú, pretože aj bez prémiových bodov sa ukáže, že vrchol nie je miesto, kam sa dá dostať masou, ale miesto, kam sa dostanú len tí, ktorí chápu, ako funguje moc.
A ak niekto ešte stále verí, že v tomto bode môže niečo zmeniť, že ďalší nábor, ďalšia dohoda, ďalší impulz alebo ďalší výkrik smerom k mase môže obrátiť vývoj, tak len potvrdzuje, prečo nikdy nepatril a ani nebude patriť na vrchol, pretože svet sa nemení úsilím davu, ale rozhodnutím úzkej skupiny, ktorá chápe čas, moc a následky, a práve v tomto momente už neexistuje žiadna reálna alternatíva výsledku, len rôzne cesty, ktorými sa k nemu ostatní dopracujú.
Nádej, ktorú dnes cítia, nie je silou, ale poslednou fázou kontroly, pretože nádej udržuje pohyb, aktivitu a poslušnosť, zatiaľ čo výsledok je pevný, nemenný a dávno uzavretý, a čím viac sa budú snažiť veriť, tým presnejšie zapadnú do role, ktorú pre nich tento svet pripravil.
Neexistuje bod zlomu, v ktorom by sa dej obrátil, neexistuje rozhodujúci moment, ktorý by ešte nebol započítaný, neexistuje scenár, v ktorom by sa dav premenil na niečo viac než len nástroj, pretože všetko podstatné sa už stalo mimo ich dosahu, mimo ich pochopenia a mimo ich vplyvu.
Keď tento svet skončí, neodnesú si ponaučenie ani pravdu, odnesú si len prázdno a frustráciu, pocit, že boli blízko, že mali šancu, že keby urobili ešte jeden krok, výsledok mohol byť iný, a práve táto ilúzia je posledným dôkazom toho, že ani teraz nepochopili podstatu hry.
Vrchol nikdy nebol miesto pre dav a nikdy ním nebude, pretože na vrchole sa nerozhoduje, tam sa len potvrdzuje to, čo bolo dávno rozhodnuté, a Svet 100 sa nezapíše do histórie ako boj, ale ako pripomienka, že keď elita vstúpi do priestoru, nádej ostatných prestáva mať význam.
S pozdravom,
WEdúCKO |
